NOVOROČNÉ PREDSAVZATIA

            Nový rok je dňom nových predsavzatí. Len škoda, že sa nám aspoň časť z nich nepodarí dodržať!
            Nie je chyba v spôsobe, akým si predsavzatia dávame?
            A čo naše predsavzatia „spovedné“? Ako majú vyzerať, aby sme mali šancu na „úspech“?

            V prvom rade majú byť naše predsavzatia konkrétne, nie všeobecné. Nepomôže mi predsavziať si: „Polepším sa!“ Musím presne určiť v čom a ako. Treba pomenovať svoj problém a na ten sa zamerať.
            Predsavzatie by malo byť pozitívne, kladné. Nie v zmysle: nebudem robiť niečo zlé, ale v zmysle: ako to budem robiť dobre. Nie teda: skoncujem so zaspávaním a neskorými príchodmi do práce, ale o koľkej večer pôjdem spať a kedy ráno vstanem.
            Tretia zásada: urobím si predsavzatie iba jedno, aby som ho mohol dobre ustrážiť. Pri rannej modlitbe si ho pripomeniem, pri večernej skontrolujem, ako sa mi darilo ho plniť. Kto si urobí predsavzatí viac, skoro mu dôjdu sily a elán a odpadne.
            Štvrtá zásada: predsavzatie nech je uskutočniteľné. Nie v štýle ako ten muž, ktorý si zaumienil: „Zahrniem svoju ženu pozornosťou a láskou“ – a nakoniec nebolo z toho nič. Lepšie by urobil, keby si predsavzal: „Trikrát si zahryznem do jazyka, kým prehovorím, keď bude šveholiť niečo, čo mi ide na nervy.“ 
            Piata zásada: nebudem sa hrať sa na mučeníka, keď mi to nepôjde. Humor ma nesmie opustiť, nesmiem byť pre nezdar mrzutý.

            Nedajme teda na anekdoty o novoročných predsavzatiach, nedbajme na vlastné minuloročné nezdary, a novoročné predsavzatie si dajme. Predsavzatie jedno, konkrétne, kladné, uskutočniteľné a radostné.
            A ak sme zábudliví, napíšme si ho na papier a umiestnime niekam, kde ho budeme mať denne na očiach. Alebo si ho umiestnime niekam ako symbol, ktorý nám naše predsavzatie bude neustále pripomínať.

            Už pred päťsto rokmi napísal Tomáš Kempenský:
„Duchovný pokrok človeka sa riadi podľa predsavzatí.
Ak upadá znova do chýb ten, kto sa veľa snaží,
o koľko viac bude upadať ten, kto sa nesnaží o nič?
Keby si sa zbavil len jedinej chyby ročne,
čoskoro by bol z teba znamenitý človek.“

Keď teda budeme stáť na prahu Nového roka, rozhodnime sa pevne, v čom sa budeme cvičiť.

(spracované podľa homílie Ladislava Simajchla)